Uhol pohľadu

Som bytosť, ktorú baví pozerať sa na veci aj z iného uhľa pohľadu a hlavne sa takzvane "zahlbovať". Mám to aj vo svojom osude :) čo sa týka "dumania" cez čínsku astrológiu. Nie je to cesta pre každého a je to v poriadku. Tieto riadky sú pre tých, ktorí sa neboja "dumať" a majú otvorenú myseľ.

Žijeme v duálnom svete, a keď sa na ňu pozrieme hlbšie, tak zistíme ako sa tvorí. Tým myslím to, že ako náhle tu bude jeden uhoľ pohľadu, tak tu bude jeho protipól. Už cez štúdium čínskej astrológie mi došlo, že ľudia budú rozdielni a jedinou cestou ako sa spojiť je akceptovať svoje rozdiely. Problém nie je ten, že sa nemáme spájať ale prestať si myslieť, že všetci budú rovnakí. Inakosť vždy bude a patrí do života.

Možno sa bojíme, tých extrémov, ale ak si uvedomíme zo svojej skutočnej podstaty, ako vzniká extrém, tak sami prestávame ten extrém tvoriť. Extrém je veľká nevyváženosť a prílišná pozornosť jednej strane. Neutrálny postoj je kľúč. Aby sme došli k tej "neutralite", tak je potrebné ísť na cestu seba spoznávania. Máme totiž rôzne svoje presvedčenia, vzorce a programy. Alebo svoj vlastný názor, či postoj voči niečomu zaručuje, že to je skutočná a jediná pravda pre všetkých? Nie je to náhodou "neúplná pravda" jedna strana mince? A prečo je pre väčšinu z nás, ešte tak cudzie prijať inakosť, bez zbytočného emocionálneho hnevu alebo strachu?

Mať svoj vlastný názor je v poriadku, ale presviedčať druhých o "tej svojej pravde" je necelistvé. Ak si uvedomíme silu duality cez celistvosť, tak prestávame riešiť rozdielnosť voči sebe a ostatným, a tým rešpektujeme aj iný názor. Keď dokážeme zaujať postoj "neutrálny" čiže svoj názor máme, ale tak dovolíme slobodne vyjadriť názor druhému. Najväčší problém je ten, že si ešte veľa z nás neuvedomuje silu vlastnej pozornosti. Keď niečo nechceme/neprijímame a venujeme tomu prílišnú pozornosť, tak to pretrváva a stáva sa silnejším. Každý z nás je tvorca. Tvoríme cez svoj obsah mysle a väčšina z nás ešte tvorí nevedome.
Je tu väčšia symbióza medzi nami, než si dokážeme predstaviť, a cez kolektívne vedomie sa to prejavuje v hmotnom svete. Niet človeka, ktorý do toho nespadá a teda každý z nás prikladá do tejto "skladačky" kolektívneho tvorenia. Takže je problém v inakosti ľudí alebo v tom, že ľudstvo je ovládaná vlastnou "NE-vedomosťou" čiže si neuvedomuje ako silno pôsobí jeho osobná zaujatosť?

Dôležité je nezacykliť sa v tom príliš mysľou, ale vnímať to cez vyššie zmysly. :-) Podstata je v tom, že človek, ktorý sa už uvedomuje, vie si všímať tieto javy a učí sa byť prirodzeným, nie byť ako automat. Takéto veci sa dejú prirodzene a samé, keď sa človek stáva uvedomelejší natoľko, aby zrelosť jeho ducha mohla VEDOME prehovárať.

Verím, že nastáva takzvaná doba prebúdzania našej svetovej populácie, všetko je vývoj a evolúcia. Každý je tu na niečo, a bude tu viac ciest, cez ktoré sa duše budú viac uvedomovať. Bohužiaľ, to nemusí byť len príjemná cesta, ale netreba sa toho báť. Sem tam treba poriadnu turbulenciu, aby sa naša duša mohla prejaviť, a to tým keď sa myseľ z toho šoku na chvíľku zastaví, tak tým sa duša zábleskom môže prejaviť. :-))) Myseľ sa toho bojí ako "čer kríza " čiže bojí sa tmy a "nicoty". Takéto momenty sú vzácne, veľmi silné a potrebné na uvedomenie si skutočnej podstaty. Jeden vlastný prežitok nahradí aj tisíc múdrych slov. :-)

Neexistuje zlá cesta, je len cesta. Tak ako nie je zlé rozhodnutie, je len rozhodnutie. To len my ľudia sme sa zacyklili v hodnotení. Cez hodnotenie sme si vytvoril veľkú nerovnováhu a stali sme sa neprirodzeným, a to tým, že venujeme prílišnú pozornosť obsahu mysle. Áno, tak prekrútené to je, že my si myslíme, že to čo je v našich hlavách je to jediné čo existuje. Obsah mysle nám síce vytvára túto realitu, ale je to skutočne tak? Nie je to všetko vlastne o tom čo nám to tá naša hlava predkladá? Nie sme len "obsahom mysle" je tu niečo ešte "za tým ". :-)

Ten, kto už vníma, nielen sa zamýšľa, jeho vnútorný pokoj už je silnejší cez pozorovateľa a žiadne "šero ho už nezvádza". :-) Nebojme sa učiť, držať svoj tieň za ruku, prestaneme sa tým najviac mučiť a spravíme zo seba samých hrdinu. Prijatie svojich temných stránok je vždy veľká úľava, aj keď myseľ sa toho neznámeho obáva. Prvý krok je ten, keď sa myseľ začne zaujímať o hlbšie veci, začnú sa nám diať nové veci. :-)